Posted in Zo života

Sedí jako na jehličí… vyklíčí či nevyklíčí?

Stalo sa to síce len pred pár rokmi, ale viem, že je to pravá láska. Áno, hovorím o papieri. Učaroval mi. Rada sa ho dotýka, pozerám sa naňho a niekedy ho dokonca ovoniavam. Ale na druhú stranu…nie som spokojná, kým ten papier (a svoje ruky) aspoň trochu nezapatlám farbami. Viete…nechať na ňom svoju značku, kúsok mňa. A tak som prišla na to, že existuje niečo ako “mixed media”. A že to som vlastne ja.
Sedí jako na jehličí… vyklíčí či nevyklíčí? Posted on April 19, 2013
Stalo sa to síce len pred pár rokmi, ale viem, že je to pravá láska. Áno, hovorím o papieri. Učaroval mi. Rada sa ho dotýka, pozerám sa naňho a niekedy ho dokonca ovoniavam. Ale na druhú stranu…nie som spokojná, kým ten papier (a svoje ruky) aspoň trochu nezapatlám farbami. Viete…nechať na ňom svoju značku, kúsok mňa. A tak som prišla na to, že existuje niečo ako “mixed media”. A že to som vlastne ja.

Celé to vlastne začal Peťko. Hm, nie vlastne ja…tak , že som sa dvakrát (neúspešne – a v tom je moja vina – v mojej neschopnosti) pokúsila vypestovať zázvor, ktorý kúpite v potravinách. Lebo vždy sa vám nejaký zatúla alebo naň zabudnete a on trochu naklíči. Tak sa mu snažíte dať, čo chce – priestor na život.

Keď sme už našli tretí taký kúsok, tak sa Peťko rozhodol, že to vezme do svojich programátorských (ale o nič menej chlapských) rúk…a že si o tom niečo vygúgli. No a tak gúglil….gúglil…tri dni nespal, nejedol, nehral GuildWars-y.

A po troch dňoch: “Vedela si, že existujú rôzne zázvory?” Tak asi som to tušila, veď aj jablká sú rôzne druhy. “Sú dokonca aj také, čo pekne kvitnú a voňajú a pestujú sa kvôli tým kvetom. Najvzácnejší je …(blabla – kto si to má pamätať) a najviac voní…(blabla č.2) a tento (blabla č.3 – už som asi úplne vypla) vyzerá ako motýľ….blablabla…”

O ďalšie tri dni: “Idem si objednať nejaké semiačka. Chceš aj ty niečo?” “Áno, zabudli sme kúpiť rozmarín.” “Nooo…radšej si pozri, čo majú. To je taký iný obchod.” No bol trochu iný. Samé exotické kvetiny. Alebo aspoň pekné. O rozmaríne asi nepočuli. Ale vybrala som si.

Jasmín mi Peťko vyhovoril, lebo “už tu budú voňať moje zázvory.” Tri podotýkam.

caut

Hedychium_coronarium

Roscoeaauriculata001_1

Okrem toho máme ešte Camellia Japonica

Theaceae-Camellia japonica-143

a Styrax Japonicus (a kvetináče obalím washi papierom aby to bolo celé štýlové).

japanese-snowbell-styrax-japonicus-3-foot-tree-8613

Takže včera semiačka konečne dorazili. Juchú. (Otázka, prečo sme si vlastne nekúpili už hotovú rastlinu mi vlastne napadla prvýkrát až teraz – keď si po sebe kontrolujem tento článok. Je proste niečo zvláštne uspokojujúce na tom vypestovať niečo zo semiačka.)

A teraz problém. Ako ich zasadiť. Ďalší pregúglený večer.

A teraz počúvajte ako sa pestuje Styrax Japonicus zo semiačka. Namočíme na 24hodín do vody (pohoda).  Navlhčíme poriadne pôdu (ľavou zadnou, aj vodu nechám odstáť). Vložíme semiačko a zabalíme do plastového sáčku (No keď myslíte. Môžem vyskúšať. Mám ešte ďalšie dve). Necháme pri teplote 16-20 stupňov 90 dní, podľa potreby navlhčíme (90 dní? Ale potom už bude kvitnúť, však?). Potom umiestnime do chladničky (čo?) na 120 dní (čoooožeeee??!!?!). Podľa potreby navhčíme pôdu (ukľudňujúco zrozumiteľné). Potom celú tú masu aj so zeminou zasadiť do normálneho kvetináča. Za 30-90 začne klíčiť (nechceli napísať kvitnúť?).

No a skoro som sa zabudla opýtať: kedy to vlastne bude kvitnúť? No, som proste konzumný človek, páčia sa mi kvetiny (kto je bez viny, nech hodí kvetináč). Ďalšia pregúglená hodinka. Bum! Kvitnú asi 10-15 ročné rastliny. Aspoň tá kamélia ma drží pri živote, kvitne už 7 ročná (buhúúú 🙁 ).

No vlastne som chcela nejakú novú výzvu od apríla. Pôvodne som chcela robiť pohľadnice. Ale nevadí. Môžem robiť pohľadnice, keď Styrax zakvitne. V domove dôchodcov.

bonsai_styrax6

Pekný víkend!

 

(Názov tohto článku je verš z básne J.Nohavicu – Když byl Pepa ještě mladý.)




Zdieľaj alebo like-uj nech sa inšpirujú aj Tvoji priatelia!
Stalo sa to síce len pred pár rokmi, ale viem, že je to pravá láska. Áno, hovorím o papieri. Učaroval mi. Rada sa ho dotýka, pozerám sa naňho a niekedy ho dokonca ovoniavam. Ale na druhú stranu…nie som spokojná, kým ten papier (a svoje ruky) aspoň trochu nezapatlám farbami. Viete…nechať na ňom svoju značku, kúsok mňa. A tak som prišla na to, že existuje niečo ako “mixed media”. A že to som vlastne ja.
Social Network Widget by Acurax Small Business Website Designers
Visit Us On FacebookVisit Us On YoutubeVisit Us On PinterestVisit Us On InstagramCheck Our Feed