Posted in Zo života

O rok staršia, o rok krajšia….

Stalo sa to síce len pred pár rokmi, ale viem, že je to pravá láska. Áno, hovorím o papieri. Učaroval mi. Rada sa ho dotýka, pozerám sa naňho a niekedy ho dokonca ovoniavam. Ale na druhú stranu…nie som spokojná, kým ten papier (a svoje ruky) aspoň trochu nezapatlám farbami. Viete…nechať na ňom svoju značku, kúsok mňa. A tak som prišla na to, že existuje niečo ako “mixed media”. A že to som vlastne ja.
O rok staršia, o rok krajšia…. Posted on June 19, 20122 Comments
Stalo sa to síce len pred pár rokmi, ale viem, že je to pravá láska. Áno, hovorím o papieri. Učaroval mi. Rada sa ho dotýka, pozerám sa naňho a niekedy ho dokonca ovoniavam. Ale na druhú stranu…nie som spokojná, kým ten papier (a svoje ruky) aspoň trochu nezapatlám farbami. Viete…nechať na ňom svoju značku, kúsok mňa. A tak som prišla na to, že existuje niečo ako “mixed media”. A že to som vlastne ja.

No a je to tu….tá chvíľa. Keď som mala “násť”, myslela som si, že nikdy nepríde. Keď som mala 20+, myslela som, že sa niečo zmení. Všetci o tom, tak hovorili….”Počkaj, až ty budeš mať tridsať.”

A teraz mám a…a nič. A možno som iná, ako keď som mala 20 a určite som iná, ako keď som mala “násť”. A tiež viem zopár vecí.

Najdôležitejšia: Nie je to “chvíľa”. Ani žiadna náhla zmena ani iné ego-trasenie. Je to proces. Trval doteraz 30 rokov a pokračuje ďalej. To strašenie tridsiatnikov je asi len vyjadrením  túžby po zmene, ktorá nenastala. Človek čaká, že sa stane Niečo a on začne žiť život, aký si vždy predstavoval, ale nemohol, lebo [doplňte si z vlastnej skúsenosti]. Ale začínam mať pocit, že takto to nefunguje.

Tak o tomto som rozmýšľala na moje narodeniny. Potom som zahriakla všetky “lebo” a darovala som si 2 hodinky a robila som, čo som vždy chcela….nie je to ešte dokončené, tak len malá nápoveda:

A dostala som takúto krásnu kyticu. Je v nej 30 kvetín. Ale nemôžem potvrdiť, nepočítala som.




Zdieľaj alebo like-uj nech sa inšpirujú aj Tvoji priatelia!
Stalo sa to síce len pred pár rokmi, ale viem, že je to pravá láska. Áno, hovorím o papieri. Učaroval mi. Rada sa ho dotýka, pozerám sa naňho a niekedy ho dokonca ovoniavam. Ale na druhú stranu…nie som spokojná, kým ten papier (a svoje ruky) aspoň trochu nezapatlám farbami. Viete…nechať na ňom svoju značku, kúsok mňa. A tak som prišla na to, že existuje niečo ako “mixed media”. A že to som vlastne ja.

2 comments

Comments are closed.

Social Media Icons Powered by Acurax Web Design Company
Visit Us On FacebookVisit Us On YoutubeVisit Us On PinterestVisit Us On InstagramCheck Our Feed