Tak a zas to tu bolo. Občas to príde. Sadnem si po náročnom dni večer a rekapitulujem. A potom začnú otázky bombardovať moju hlavu: “Prečo ešte nie je došitý ten zápisník?” “A tá nová krabička?” “A má zmysel robiť tie náušnice, keď by si mohla radšej rozmýšľať nad (hocičím-iným-určite-dôležitejším)?”
Ó, áno. Kreslo v obývačke, posteľ alebo napustená vaňa sú také zázračné miesta, na ktorých si vždy spomeniem, na všetky veci, ktoré bolo treba spraviť do včera-bolo-neskoro.
Tak už dosť! Ticho tu bude! Dnes som toho spravila už dosť. Zajtra je tiež deň.
Pozadie je pozlepované zo zbytkov projektov, ktoré sa mi povaľujú kde-tu. To aby som nezabudla, čo všetko som už spravila.
….a toto sa ešte len chystá 😉
