Včera som bilancovala polrok. Odšrtávala zo zoznamu veci, čo sa mi podarilo splniť – séria šperkov Metal Me, “expanzia” do Čiech, knihu B.Edwardsovej, tento seriál citátov. A prepisovala do ďalšieho štvrťroka, čo sa mi nepodarilo splniť. No, áno, boli aj také. Napríklad nie je dokončený blog, nie sú doriešené niektoré technické problémy v obchode a podobne. A k restom pribudli ďalšie úlohy na ďalšie mesiace.
No roboty je nad hlavu a všetko sa musí zmestiť do pár hodín cez deň a cez víkend. Navyše často bojujem s takým vnútorným nepokojom a pocitom, že niečo nie je dokončené. Keďže pracujem doma, nie je oddelený pracovný čas od rodinného. Na prácu nie je kľud, lebo je výbuch v kuchyni a pri varení myslím na novú sériu šperkov. Občas potom zabúdam, čo je dôležité a prečo to vlastne robím. Niekedy od stresu a niekedy od samého nadšenia z nápadu zanedbávam čo sa dá…rodinu, lebo “oni to nejak prežijú”.
Takže na mojej nástenke pribudol tento obrázok:
Veď skener už aj tak bolo treba umyť 🙂
Monika ♥
Zlatééé 🙂
ze? 🙂