Posted in Zo života

Historky zo zákulisia: Príbeh o obláčikoch

Stalo sa to síce len pred pár rokmi, ale viem, že je to pravá láska. Áno, hovorím o papieri. Učaroval mi. Rada sa ho dotýka, pozerám sa naňho a niekedy ho dokonca ovoniavam. Ale na druhú stranu…nie som spokojná, kým ten papier (a svoje ruky) aspoň trochu nezapatlám farbami. Viete…nechať na ňom svoju značku, kúsok mňa. A tak som prišla na to, že existuje niečo ako “mixed media”. A že to som vlastne ja.
Historky zo zákulisia: Príbeh o obláčikoch Posted on January 14, 2015
Stalo sa to síce len pred pár rokmi, ale viem, že je to pravá láska. Áno, hovorím o papieri. Učaroval mi. Rada sa ho dotýka, pozerám sa naňho a niekedy ho dokonca ovoniavam. Ale na druhú stranu…nie som spokojná, kým ten papier (a svoje ruky) aspoň trochu nezapatlám farbami. Viete…nechať na ňom svoju značku, kúsok mňa. A tak som prišla na to, že existuje niečo ako “mixed media”. A že to som vlastne ja.

Tak, konečne je ukončený dosiaľ najväčší projekt v CreaMia. Ešte nás jeden tento rok čaká…ale o tom niekedy nabudúce. Teraz by som chcela porozprávať o obláčikoch.

rebranding

To, že stránka potrebuje nový dizajn som vedela už dávno. Ale tento biznis je one-woman show. A ja som tiež taký control-freak, všetko musím mať pod kontrolou a nechcela som to zveriť niekomu inému. No a to by tak bolo asi všetko k tomu, prečo to tak dlho trvalo 🙂

Aj všelijakých zoznamov a to-do listov bolo neúrekom… neunikol ani papier, čo mám na stole ako podložku na tvorenie.

creamia_rebranding_story_05

creamia_rebranding_story_06

Viem, že teraz letia stránky v štýle vodových farieb, také kadejaké rozpité a meniace sa farby a intenzita. A mne sa to straaašne páči. Ale, keď som sa tam pozrela na svoje výtvory a dala ruku na srdce, tak som si povedala, že to nie je môj štýl. A hneď potom som si povedala, že musím nájsť niečo, čo JE môj štýl. Tak som prezerala všetky art-žurnály….a hľadala….

A našla som. Sú to tie roztrapkané, krivé, nedokonalé, haky-baky čiarky. Áno, v poslednom čase sa bez nich nezaobíde žiadny kúsok papiera, ktorý mi prejde rukou.

A prečo obláčiky? Vlastne ani neviem. Nejak som ich zvlášť nesledovala. Teda okrem zasnívaného pozerania z okna, keď sa mi nechce pracovať 🙂 A každý, kto spravil aspoň jednu fotku s oblohou vie, že s oblakmi to bude vyzerať lepšie.

 

Vždy som viac pozorovala západy slnka. Z nášho bytu ich vídame celkom slušné. No uznajte…

A potom mi to ťuklo…Sú to vlastne tie oblaky, ktoré robia západ slnka taký dramatický. A biele obláčiky sú tiež krásne ako sitak bezstarostne leti po oblohe. Sú také snové. A majú veľa farieb. Pozrite sa na ne, nie sú nikdy len biele. A letia. A stále menia svoj tvar. Všetci sa na ne radi pozeráme. Sú ako naše výtvory. Ako naše tvorivé mysle – raz také, raz onaké. Stále niekde inde. A nápady prichádzajú, menia sa v procese tvorby aj počas toho, ako o nich rozmýšľame. A buď ich nejako zachytíme alebo sú nadobro preč z hlavy.

Takže prvé návrhy vyzerali takto:

img_6423

creamia_rebranding_story_01

 

Na stránke to už vyzerá o trochu lepšie 🙂

Tento rok som sa si dala záväzok, že budem ešte viac tvoriť. Že rozhýbem posledné skostnatené kĺby tvorivého Ja. Že sa zbavím posledných strachov-čo-keď-to-nebude-dobre. Tak preto Create, Tvoriť. A ak by som aspoň jedného z vás inšpirovala k niečo podobnému, tak si môžem odfajknúť aj druhý cieľ – Inspire. Inšpirovať.

Potvrdilo sa mi aj porekadlo, že všetko tu už bolo. Pretože neskôr som zistila, že taký istý slogan má aj Donna Downey. A možno som to tam nejak podvedome zachytila, lebo jej tvorbu mám veľmi rada (aj keď v poslednej dobe používa čoraz menej papiera). Ktovie, ako tieto veci fungujú. Keď sa tešíte, že ste niečo skvelé vymysleli a potom zistíte, že už to existuje 🙂 Ale povedala som si, že nevadí. Sú to pre mňa dôležité slová a použijem ich. A slová sú predsa pre vštkých. Sú aj moje, aj vaše…

 

Teším sa na naše nové kreatívne odbobie!

Monika ♥


Zdieľaj alebo like-uj nech sa inšpirujú aj Tvoji priatelia!
Stalo sa to síce len pred pár rokmi, ale viem, že je to pravá láska. Áno, hovorím o papieri. Učaroval mi. Rada sa ho dotýka, pozerám sa naňho a niekedy ho dokonca ovoniavam. Ale na druhú stranu…nie som spokojná, kým ten papier (a svoje ruky) aspoň trochu nezapatlám farbami. Viete…nechať na ňom svoju značku, kúsok mňa. A tak som prišla na to, že existuje niečo ako “mixed media”. A že to som vlastne ja.
Social Network Widget by Acurax Small Business Website Designers
Visit Us On FacebookVisit Us On YoutubeVisit Us On PinterestVisit Us On InstagramCheck Our Feed