Bolo nejaké ťažké obdobie teraz…tak posledné 2-3 týždne. Veľa práce, veľa chýb, ktoré bolo treba opravovať, veľa mrzutej nálady z projektov, ktoré zostali stáť a nakoniec som ešte aj ochorela. A čo vtedy treba robiť? No jasné, tvoriť. Tak som si zapla jednu lekciu z kurzu s Junelle. Lekcia sa volala “layers”, mala dva diely, každý trval asi 30 minút. Ale prvých pár minút bolo pre mňa ako blesk. Taký ten pocit, že “áno, idem ukladať veci na seba! Yes!”
Ubehlo prvých ako 15 minút z prvého videa, ona nemala ešte nič spravené, len stále dačo kecala 🙂 . A ja…ja som mala hotovú stránku. Akože doslova hotovú, celú…vymyslenú, kusy papiera natrhané (lebo na strihanie nebol čas), zlepené, aj so všetkým tým distressovaním, textami….No dobre, priznávam…lepidlo nebolo suché, ale kto by na to čakal v takom momente osvietenia?
Lebo taký bol ten pocit. Osvietenie. Tu a teraz. Toto. Treba. Robiť.
Všetko bolo pripravené presne pre túto stránku. Vedľa mňa ležala taká kôpka s zbytkami a papiermi s ceduľkou “roztriediť” – akože mám rozhodnúť, čo s ňou. Väčšinou to znamená, že ju po mesiaci otáľania vyhodím. Ale tentokrát nie… Tie slová som mala tiež hneď v hlave, stačilo napísať. Lebo to bolo to, čo som si v tej chvíli a nálade potrebovala pripomenúť.
A až to zase zabudne, tak si zalistujem v mojich “layers”!
Monika ♥
