Posted in Zo života

Ako som opustila scrapbooking

Stalo sa to síce len pred pár rokmi, ale viem, že je to pravá láska. Áno, hovorím o papieri. Učaroval mi. Rada sa ho dotýka, pozerám sa naňho a niekedy ho dokonca ovoniavam. Ale na druhú stranu…nie som spokojná, kým ten papier (a svoje ruky) aspoň trochu nezapatlám farbami. Viete…nechať na ňom svoju značku, kúsok mňa. A tak som prišla na to, že existuje niečo ako “mixed media”. A že to som vlastne ja.
Ako som opustila scrapbooking Posted on May 12, 2020
Stalo sa to síce len pred pár rokmi, ale viem, že je to pravá láska. Áno, hovorím o papieri. Učaroval mi. Rada sa ho dotýka, pozerám sa naňho a niekedy ho dokonca ovoniavam. Ale na druhú stranu…nie som spokojná, kým ten papier (a svoje ruky) aspoň trochu nezapatlám farbami. Viete…nechať na ňom svoju značku, kúsok mňa. A tak som prišla na to, že existuje niečo ako “mixed media”. A že to som vlastne ja.

Už je to rok a pol, čo som naposledy spravila svoju poslednú pohľadnicu. O scrapbookovej stránke ani nehovorím. Pozerala som to. Asi by som si mohla začať hovoriť “ex-scrapbooker”. A nielen, kvôli tomu času. Sú k tomu aj iné dôvody. 

Veľakrát som písala o tom, že CreaMia začala z lásky k papieru. Najmä tomu scrapbookovému. Zaľúbila som sa doňho, chcela som ho pre seba a potešiť ním aj iných, nájsť ľudí, ktorí ho tiež majú radi. Tak som si otvorila obchod. Priznávam sa, že som v tom čase o scrapbookingu veľa nevedela, ale strašne sa mi to páčilo a učila som sa za pochodu. 

Dnes už viem viac, mám za sebou more projektov, veľa techník. Tiež som vyskúšala veľa štýlov.  Viem, že dnes by som to už spravila inak, ale nad tým je neskoro vyplakávať. Mlieko sa už rozlialo. Niečo na tom bolo dobré a niečo zlé. 

To, že som mala obchod a chcela som v ňom predávať scrapbookové veci a papier ma veľmi bavilo. Mať obchod a tvoriť bola veľká výhoda.  Mala som k dispozícii všetok ten materiál a čas, vedela som, čo sa v biznise deje, kto s čím príde, aké budú trendy najbližšie Vianoce, v lete atď. A bolo to presne to, čo ma nakoniec vyčerpalo. Sledovať všetko, kupovať každé dva mesiace nové a nové zásoby papiera. Na vianoce myslieť v v lete, lebo v septembri už je neskoro.

Už nestíham, nevládzem a nechcem sa takto naháňať. 

Mať internetový obchod znamenalo aj to, že som presedela veľa času za počítačom. Všetko treba manažovať, písať, odpisovať. vylepšovať. Stránka, blog, maily, účtovníctvo, SEO, kvalitné fotky, popisy pre nové produkty. Zase som začala programovať (čo som vlastne nikdy nechcela). Och, a eštej e tu rodina a domácnosť. Nevdela som na začiatku ako na to, dávala som si toho príliš. Zo začiatku som si dala záväzok, že budem mať článok na blogu trikrát za týždeň. Uf. Vyčerpávajúce.

Na tvorenie mi ostávalo málo času. Viete, také tvorenie pre radosť, pre seba, skúšať, experimentovať, hľadať a hlavne – prehlbovať, čo som už našla. Tak sa mi z tvorenia postupne stratila radosť.

Ďalšou vážnou vecou bolo, že som mala stres z toho, že som potrebovala zarobiť. Začala som s obchodom na materskej, ale chcela som, aby sa to postupne stalo mojou prácou. Veľa som o obchodovaní nevedela. Nakoniec som robila veľa kompromisov v svojej tvorbe tak, aby som prezentovala materiál z obchodu. Lenže ten bol nastavený ako “papierový” a ja som postupne prechádzala na tvorbu bez papieru. A to nehovorím o tom, že som sa snažila predávať aj niektoré veci, s ktorými som nebola stotožnená (toto bolo veľké poučenie). S niektorými možno už od začiatku. Napríklad washi pásky alebo textilné mašle – nikdy som ich nepoužila a ani ma to nelákalo. 

A v neposlednom rade som sa aj ja za tých pár rokov zmenila. Na začiatku som sa upísala papieru a pohľadniciam, ale vtedy som ešte nepoznala MM a farby, šablóny a pečiatky boli pre mňa len nekreatívne nástroje, dobré tak pre deti. Pcha, ako som sa mýlila! Postupne som objavovala tento skvelý svet mixed media a tradičný scrapbookový tovar, na ktorý bol nastavený môj obchod, ma obmedzoval v experimentovaní. A v neposlednom rade v hľadaní svojho vlastného štýlu. Takého, s ktorým by som bola verná sebe. 

Už sa mi nechce robiť tieto kompromisy!

Potrebujem niektoré veci zmeniť. Dlžím to sebe. Chcem byť v tvorení slobdonejšia. Chcem sa nebáť, či si tento mesiac zarobím na živobytie. Nechcem byť otrokom scrapbooových spoločností. Chcem voľne experimentovať s materiálom, ktorý rada používam.

Preto je e-shop momentálne “zavretý.” Ja zatiaľ opatrne experimentujem. Nachádzam znova radosť v tvorení.Materiál možno ostanem predávať. Možno nie. Na toto rozhodnutie nechcem tlačiť. Teraz upratujem v svojej hlave, srdci a tiež v skrini s materiálom. Robím to pomaly, na nič netlačím. Snažím sa byť na seba dobrá a nebičovať sa za chyby, ktoré som spravila. Nie vždy sa mi darí, ale učím sa.

Upratujem aj v tomto svojom príbehu. Hľadám poučenia, riešenia a novú cestu…
Držte mi palce 🙂

Monika ♥


Zdieľaj alebo like-uj nech sa inšpirujú aj Tvoji priatelia!
Stalo sa to síce len pred pár rokmi, ale viem, že je to pravá láska. Áno, hovorím o papieri. Učaroval mi. Rada sa ho dotýka, pozerám sa naňho a niekedy ho dokonca ovoniavam. Ale na druhú stranu…nie som spokojná, kým ten papier (a svoje ruky) aspoň trochu nezapatlám farbami. Viete…nechať na ňom svoju značku, kúsok mňa. A tak som prišla na to, že existuje niečo ako “mixed media”. A že to som vlastne ja.
Social Network Widget by Acurax Small Business Website Designers
Visit Us On FacebookVisit Us On YoutubeVisit Us On PinterestVisit Us On InstagramCheck Our Feed