Posted in Zo života

A little girl with great big plans (o podnikaní medzi plienkami a klávesnicou)

Stalo sa to síce len pred pár rokmi, ale viem, že je to pravá láska. Áno, hovorím o papieri. Učaroval mi. Rada sa ho dotýka, pozerám sa naňho a niekedy ho dokonca ovoniavam. Ale na druhú stranu…nie som spokojná, kým ten papier (a svoje ruky) aspoň trochu nezapatlám farbami. Viete…nechať na ňom svoju značku, kúsok mňa. A tak som prišla na to, že existuje niečo ako “mixed media”. A že to som vlastne ja.
A little girl with great big plans (o podnikaní medzi plienkami a klávesnicou) Posted on October 1, 2012
Stalo sa to síce len pred pár rokmi, ale viem, že je to pravá láska. Áno, hovorím o papieri. Učaroval mi. Rada sa ho dotýka, pozerám sa naňho a niekedy ho dokonca ovoniavam. Ale na druhú stranu…nie som spokojná, kým ten papier (a svoje ruky) aspoň trochu nezapatlám farbami. Viete…nechať na ňom svoju značku, kúsok mňa. A tak som prišla na to, že existuje niečo ako “mixed media”. A že to som vlastne ja.

Tento článok mám rozpísaný už od septembra (asi 3 týždne). Chcela som v ňom písať o tom, aké to je podnikať na materskej cha-že-dovolenke. Ale článok sa píše tak nejak sám (alebo aspoň téma sa našla), lebo presne také sú moje projekty.

Dieťa konečne spí. Tak rýchlo niečo spraviť. Najprv nevyhnutné – zabaliť objednávky, zaplatiť faktúry, nejaké tie účtovnícke a admnistratívne oné. Hm, som hladná, treba variť. S plným bruchom sa lepšie začína nejaký „ozajstný“ projekt. Ktorý z tých milióna nápadov dnes začnem? Toto. Už to mám dlhšiu dobu v hlave…nie v hlave…externá pamäť je nevyhnutnosť…na papieri v projektovom diári. Vyberám farby – dnes mám chuť na tyrkysovú (nemám ani jednu fialovú, zato tyrkysové asi tri) – ponáram štetec do vody a … a dieťa je hore.

Tak napríklad toto som začala ešte v júni…

Mohlo by to vyzerať, že sa sťažujem…

Ale veľmi dobre si uvedomujem, že keby som nemala Samka, tak by som sa k tomu nikdy nedostala. Myslím, že som dovtedy ani nesnívala o tom pracovať z domu, vlastným tempom (momentálne skôr „Samkovým“ tempom) a mať prácu, v ktorej nerobím stále to isté, ale keď mám chuť tak zmením techniku, materiál a chvíľu robím pohľadnice, chvíľu patlám farby alebo skladám kvetiny (láka ma aj znovu začať šiť, ale snáď až Samko odíde z domu). Takže priniesol slobodu do môjho života. Taký krpec a také veci dokáže.

Aj keď to nezačal všetko on. Bolo to takto nejako:

„Môžem začať podnikať?“

„Môžeš. Čo by si chcela robiť?“

„Neviem. Predávať papier.“

„Prečo papier?“

„Papier je pekný a dá sa z neho robiť veľa vecí.“

„No tak dobre. Napíš Džaponcom… (akože Japoncom) A až budeš mať tú nadnárodnú korporáciu s papierom, budeš si ma vydržiavať?“

„Jedine teba.“

 

A až sa ma raz novinári budú pýtať na nejakú zábavnú historku z mojich začiatkov, porozprávam im o svojej prvej objednávke. Pamätám si, že to bol veľmi stresujúci deň. Napriek tomu som si povedala, že tú objednávku chcem odoslať hneď. Veď bola prvá. No ale aké bolo moje prekvapenie, keď mi o pár dní volá zákazníčka, že prečo som jej poslala peniaze za objednávku naspäť. No a vtedy mi nejak ťuklo, že som asi vypísala šek na dobierku opačne – ona bola prijímateľ a ja odosielateľ. Takže peniaze sa jej vrátili. No… vtedy mi to až také smiešne neprišlo. (Týmto pozdravujem pani Máriu, ktorá bola taká milá, že peniaze poslala naspäť. A ešte si aj znova objednala.)

Odvtedy som vo vybavovaní objednávok profík. Samko je u mňa zamestaný ako Quality Assurance Manager, lebo odvtedy už všetko radšej dvakrát prekontrolujem.

Takže tak prebehol prvý rok CreaMia. Ešte nemám nadnárodnú korporáciu, ale som k nej o rok bližšie. Cesta k nej vedie cez tie dlhé zoznamy nápadov a projektov, ktoré musím realizovať (keď Samko zaspí 🙂 ).

Na záver chcem poďakovať všetkým zákazníkom, priateľom a rodine, ktorí ma podporujú. Aj za prvý mesiac na Facebook-u. Ďakujem aj Japoncom a scrapbookerom, že robia taký pekný papier. Keď už nemám čas s ním robiť, aspoň sa naňho rada pozerám. Tiež ľuďom, čo vymýšľajú origami skladačky (napadlo Vám niekedy, že niekto – reálny človek – musel vymyslieť ako poskladať žeriava alebo kusudamu?). Ďakujem celej filmovej akadémii, Thomasovi a priateľom, SushiTime a Pizzerii Carla, ktorí ma občas držia nad vodou. Mindy Gledhill za jej pesničku Whole Wide World, ktorá – aj keď nie je patetická – sa až pateticky hodí k môjmu citovému rozpoloženiu počas písania tohto článku….

…proste všetkým. Zo srdca.

Tohto Oscara si odložím do vitríny na čestné miesto. Budem na prvý rok podnikania s láskou spomínať spoza starožitného stola s koženým kreslom za dverami kancelárie, na ktorých bude ceduľka: Monika Bančanská CEO* MD**QoE***

 

*Chief Executive Officer

**Managing Director

***Queen of Everything

Zdieľaj alebo like-uj nech sa inšpirujú aj Tvoji priatelia!
Stalo sa to síce len pred pár rokmi, ale viem, že je to pravá láska. Áno, hovorím o papieri. Učaroval mi. Rada sa ho dotýka, pozerám sa naňho a niekedy ho dokonca ovoniavam. Ale na druhú stranu…nie som spokojná, kým ten papier (a svoje ruky) aspoň trochu nezapatlám farbami. Viete…nechať na ňom svoju značku, kúsok mňa. A tak som prišla na to, že existuje niečo ako “mixed media”. A že to som vlastne ja.
Social Media Integration by Acurax Wordpress Developers
Visit Us On FacebookVisit Us On YoutubeVisit Us On PinterestVisit Us On InstagramCheck Our Feed